Posledný Hebrej z Hlohovca

Posledný Hebrej z Hlohovca je film o pamäti, identite a dôsledkoch strachu, ktorý dokázal umlčať stovky ľudí ešte dávno po skončení vojny.

Jozef Neumann pochádzal z ortodoxnej židovskej rodiny, narodil sa po vojne v roku 1946 a bol posledným členom židovskej komunity, ktorý absolvoval bar micvu v hlohoveckej synagóge pred jej demoláciou v roku 1960. Jeho rozprávanie rámcuje príbeh komunity, ktorá bola kedysi prirodzeným srdcom Hlohovca, no po vojne sa z mesta vytrácala — pod tlakom vojny, totality a strachu, ktorý dokázal prežiť celé generácie.

Na pozadí osobných príbehov ľudí, ako sú sochár Jaroslav Róna, lekárka Mira Klein, profesor Juraj Stern či herečka a režisérka Dalia Shimko, film ukazuje, že nielen Hlohovčania, ale celé Slovensko neprišli iba o svojich židovských susedov, ale o zásadný zdroj kultúrnej, ľudskej a intelektuálnej sily.